22.10.2008 23,281 Views

1968 – 2008 – 40 rokov od vzniku Horolezeckého odielu IAMES

Historický pohľad po rok 1990 spracoval Marián Šajnoha

Zdieľať

Komentár

Nazdar Maroš, so záujmom som si prečítal históriu HO IAMES Bratislava. Sú to perfektné výkony aj na dnešnú dobu. Rád by som ťa však upozornil na jednu malú chybičku a zároveň by som rád vyjadril svoj názor na azda najväčší výkon nielen HO IAMES ale aj svetového horolezectva. Ide o ten nešťastný a zároveň veľmi úspešný rok 1988 – Bonningtonova cesta juhozápadnou stenou Everestu. Ty uvádzaš, že Jožo Just dosiahol vrchol Everestu 15. 10. 1988, to však nie je pravda, bolo to 17. 10. Posledná relácia so štvoricou bola o 17 30 hodine, nie o 16 30. To sú ale detaily. Na Brnčalke sme sa o tom spolu bavili, hlavne prečo tam zostali. Ty máš názor, že ich zabila lavína na juhovýchodnom hrebeni, ja si to nemyslím. Bavil som sa o tom s Ferom Kelem presne 17. 10. v tomto roku. On tvrdí, že tam lavíny nepadajú a ja som tiež nikdy nepočul, nečítal, že by tam niekedy niekoho zabila lavína. Ty si mi hovoril, že ich pri zostupe nezasiahla víchrica ale opak je pravdou. Bola silná okolo 160 km/hod. Uvádza sa to všade, tak na to spomína aj Ivan Fiala alebo novinár Milan Vranka s denníka Šport. Ty tvrdíš, že Jožo Just to tam poznal keďže v roku 1984 pretraverzoval s južného piliera na juhovýchodný hrebeň pri hľadaní Juzeka Psotku. Ja si myslím, že to nič nevysvetľuje. Uvediem ti príklad. V decembri 1982 vystúpil na Everest japonský horolezec Jasuo Kato podporovaný svojim spolulezcom Kobajašim. Ten to tesne pod vrcholom vzdal. Obaja pri zostupe zahynuli. Kato stál na Evereste ako prvý nešerpa trikrát. Prvý krát v roku 1973 dosiahol vrchol normálkou cez Južné sedlo, druhý krát normálkou cez Severné sedlo v roku 1980. Posledný výstup bol opäť cez Južné sedlo. Prečo to píšem? Dávam ti to ako príklad. On to tam tiež poznal a napriek tomu nezostúpil. Môj názor je taký, že celá štvorica bola veľmi unavená, liezla bez kyslíka, neplánovane strávila noc pod Južným vrcholom a napokon mala problémy so zrakom a orientáciou. Jaro Jaško bol úplne letargický a odmietal zostupovať. Tam asi začala celá tragédia. Do toho sa pridala tá víchrica a pravdepodobne začali omylom zostupovať do východnej steny. Ak by zahynuli na hrebeni, skôr či neskôr by ich našli. Možno keby mali kyslík tak by ten zostup zvládli. Nechcem Maroš aby to vypadalo, že ťa poučuje nejaký sopliak, len som týmto chcel vyjadriť svoj osobný názor na túto ob rovskú tragédiu. Hore zdar!!! Peter.

Vložte váš komentár

Komentár:

Kategória